Anna Belousovová

Dopredu chcem povedať, že moja úvaha bude postavená na argumentoch a logike, aj keď sa asi nevyhnem obvineniam z rusofilstva a nadržiavania Rusku.

Nezapieram, som rusofil, mám rada Rusko, mám rada ruský národ, mám rada svoju ruskú rodinu. To čo sa teraz deje na Ukrajine sa však snažím posudzovať objektívne, bez emócii a hlavne z pozície ochrany záujmov Slovenska. Po tom, čo prebehlo referendum na Kryme, v ktorom drvivá väčšina Krymčanov dala jasne najavo, že chcú, aby Krym bol súčasťou Ruskej federácie, sa roztrhlo vrece s tvrdými vyjadreniami západných politikov, odsudzujúcich Rusko a slobodný výber Krymčanov.                                            

Som presvedčená, že od začiatku štátneho prevratu na Ukrajine, ktorý znamenal nástup fašistov k moci s podporou USA a EÚ, je väčšina obyvateľov na strane Ruska. Väčšina Slovákov úprimne fandí Rusku a teší sa tomu, že konečne niekto dal symbolické zaucho samozvanému svetovému policajtovi  USA a otvorene sa vzoprel jeho zločineckej politike vo svete. Veď doteraz sa Amerika riadila heslom: brať si čo chcú a kde chcú, aj za cenu nekonečných ľudských obetí.                                                                                                        

Aj keď máme radosť z toho, že sa Krym pripojil k Rusku, v mnohých Slovákoch driemu obavy, či sa podobný scenár nemôže opakovať v Európe, konkrétne na južnom Slovensku. Tieto obavy nie sú neopodstatnené. Sú podložené mnohými vyjadreniami a aktivitami politikov maďarskej národnosti na Slovensku, ale aj oficiálnych predstaviteľov MR.

Kto nám dá garancie, že príklad Krymu nebude nasledovať južná časť Slovenska? Určite nám ich nedá ani EÚ, ani USA, ani NATO! Toto je viac než isté! Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá.
Najskôr si treba spomenúť, že hranice v Európe sa začali meniť v duchu naplnenia práv národnostných menšín (nie národov) na vlastný štát nie Krymom, ale Kosovom! Kosovo je tá pandorina  skrinka, ktorú otvorili USA a západné štáty EÚ. Krym je už len dôsledok politiky USA. Politiky, ktorej cieľom je chaos, destabilita a zvyšovanie napätia.

Jednoducho, ak mohlo vzniknúť Kosovo, prečo by nemohol vzniknúť samostatný Krym?
Jedno je isté, túto hru s ohňom nezačali hrať Rusi, Rusi len reagovali jediným možným spôsobom na to, že po štátnom prevrate na Ukrajine, keď sa k moci s podporou USA a EÚ dostali fašisti, bolo referendum o Kryme jedinou možnosťou, ochrániť ruskú menšinu a svoje štátne záujmy.
Vráťme sa však k otázke, kto nám dá garancie, že sa scenár Kosova a Krymu nezopakuje na južnom Slovensku?

Nedá nám ich ani medzinárodné právo, lebo to definitívne od Kosova prestalo platiť a nahradilo ho právo a záujmy silnejšieho. Nedá nám žiadne garancie ani EÚ, či NATO a už vôbec nie USA . Jedinou našou nádejou je Rusko. Prečo? Vyplýva to z logiky vecí a z vývoja sveta. Vo svete existujú tri silné politicko-ekonomické centrá a to USA, Európa a Rusko s Čínou.

USA nie sú zainteresované na dobrých vzťahoch Európy a Ruska, práve naopak. Destabilizáciou vzťahov Európy a Ruska oslabujú svojich konkurentov a ťažia z toho. Teraz sa to USA skoro opäť super podarilo. Cez Ukrajinu postavili proti sebe Európu a Rusko. Tomu sa hovorí dve muchy jednou ranou.

Rusko na rozdiel od USA má úprimný záujem na tom, aby bola Európa stabilná, pretože je to pre Rusko veľmi dôležitý partner. A nielen ekonomický. Rusko nemalo a nemá záujem Európu oslabovať, okrem toho, že ide aj o dodávky strategických surovín pre štáty EÚ, Európa a Rusko sú späté historicky, kultúrne, civilizačne. Nie je tajomstvo, že Rusko investovalo do spoločných projektov v mnohých európskych štátoch a nepotrebuje o tieto investície prísť v prípade vyhrocovania napätia, resp. vojnových konfliktov.

Jedným zo štátov, ktorý v ekonomickej oblasti výrazne závisí na Rusku je aj Maďarsko. Preto ak sa bude niekto vedieť Slovenska zastať v prípade maďarskej rozpínavosti, bude to len Rusko! Nie USA, nie EÚ. Tí nás už predali a využili a nie jeden krát. Preto je dobré mať dobré vzťahy s Ruskom.
Mám dojem, že si to uvedomuje 99% obyvateľov Slovenska. Pravda okrem našej politickej reprezentácie.