Anna Belousovová

Najskôr si treba odpovedať na otázku, čo je to, to „niečo“. Zmena je asi najčastejšie slovo nielen tejto, ale každej volebnej kampane. Voliči chcú zmenu, politici chcú zmenu. Niektorí politici ju dokonca chcú opakovane každé 4 roky už viac ako 20 rokov.

Aby sme sa mohli k niečomu reálnemu dopracovať, je potrebné si zadefinovať, čo má byť tá zmena, čo vlastne chceme zmeniť. Nebudem tu teraz rozoberať volebné programy kandidujúcich strán. To je väčšinou sféra sci- fi, respektíve ponuky v duchu hesla: nikto ti nemôže dať to, čo ti politické strany sľúbia pred voľbami. Túžba po zmene je výrazom nespokojnosti s danou situáciou. Môžeme donekonečna vymenúvať konkrétne dôvody nespokojnosti, ale ja vidím dva hlavné dôvody nespokojnosti, ktoré sú príčinou všetkých ostaných. Jeden by sa dal označiť ako „domáci“ a ten druhý „vonkajší“.

Domáci zdroj nespokojnosti je systém moci, ktorý sa vytvoril v priebehu tých poprevratových rokov a ktorý ako rakovina postupne metastázoval celú spoločnosť a v súčasnosti dosiahol obludné rozmery. Je to systém, v ktorom skutočnú moc v rukách nemajú občania a už ani politici, ale najsilnejší predstavitelia kapitálu – oligarchovia, alebo ako ich ja nazývam „majitelia Slovenska“. Politika je pre nich tiež nič iné len určitý druh biznisu. Biznisu s investíciami a ziskom. V minulosti si kupovali politikov pri jednotlivých hlasovaniach, dnes však už kupujú celé politické strany. Investujú do ich volebných kampaní a zisky sa im mnohonásobne vracajú, keď strana prejde do parlamentu v podobe „ich“ zákonov, štátnych zakáziek, eurofondov… Proste: Slovensko berú ako svoje léno a politici sú bábky, ktorými oni hýbu.
Žijeme nie v demokracii, ale oligarchii !!! Korupcia, klientelizmus a ďalšie negatívne javy vo verejnej správe sú len sprievodnými javmi tohto systému. Majitelia štátu majú dnes v rukách všetky potrebné nástroje, aby politiku nielen ovplyvňovali, ale ju formovali! Okrem kapitálu majú v rukách média, ako  hlavný a účinný nástroj na formovanie verejnej mienky. Aj v týchto voľbách majú nasadené svoje „koníky“, politické strany, ktoré financujú. Poznáte ich ľahko. Tieto strany majú masívne volebné kampane, neobmedzený vstup do médií a v prieskumoch verejnej mienky „prekvapivé“ nárasty preferencií.
Sú to prakticky všetky tzv. štandardné politické strany. A aj mnohé neštandardné . Ak sa má niečo na Slovensku zmeniť, je nutné odstaviť pijavice pod názvom oligarchia od koryta, t. j, od štátneho rozpočtu a to sa podarí len vtedy, ak nebudú mať dosah na formovanie politiky. Cieľ nie ľahký, ale nie nesplniteľný. Hoci určite to jedny voľby nevyriešia. Tieto voľby však môžu s touto zmenou, de facto tichou revolúciou v slovenskej politike začať.

Druhý – vonkajší dovod na nespokojnosť je súčasná kríza Európy, jej priamym dôsledkom je aj migrantská  kríza. Slovensko nie je globálnym hráčom, mnohé veci ovplyvniť nemôžeme. Práve preto je však našou povinnosťou ovplyvňovať to, čo ovplyvniť môžeme a hľadať pre presadenie našich národných a štátnych záujmov spojencov.
Táto doba je ťažká a žiaľ, bude ešte horšie. Nielen pre Európu, ale i pre celý svet. Ani vedenie EÚ, ani „staré“ štáty Európy nie sú schopné ponúknuť riešenia krízy a neboli vlastne ani nikdy schopné vidieť trochu za roh a myslieť dopredu a hlavne žiť v realite!

Európa sa musí zmeniť! To je tá druhá zmena, ktorú chcú naši voliči a chcú ju právom, pretože dôsledky vládnutia neschopnej európskej „elity“ vidia a cítia denno-denne na sebe.

Toto sú podľa mňa dve najväčšie nevyhnutné zmeny, ktoré by mali priniesť naše parlamentné voľby. Stav zdravotníctva, školstva, verejnej správa, korupcia, bezpečnosť občanov… a všetko o čom politici teraz v predvolebnom období rozprávajú to sú „len“ dôsledky.
Príčiny sú dve:
– vláda oligarchie
– neschopnosť a nefunkčnosť vedenia EÚ

A teraz to hlavné : Koho teda voliť, ak chceme skutočne ZMENU ?

Voľby určite vyhrá Smer. Niektoré personálne zmeny v Smere, odstúpenie predsedu a podpredsedníčky parlamentu, ako dôsledok káuz v zdravotníctve, ma vedú k presvedčeniu, že Fico sa rozhodol postupne odstrihnúť od oligarchov, ktorí stáli pri zrode strany. Možno už dospel do štádia, keď je jeho strana finančne nezávislá a nenažranosť určitých oligarchov, napr. v zdravotníctve už doslova kolie oči. V mojom presvedčení ma utvrdzuje aj to, že najintenzívnejšie do Fica bijú práve média, ktoré má v rukách táto skupina. A zrejme tiež Fico nechce nasledovať osud Mečiara, ktorého oligarchia pri svojom zrode použila a potom ako amortizovaného vymenila za mladší model. Fica čaká ten istý osud a on si to podľa mňa uvedomuje.
Určite veľa riskuje tým, že sa snaží odstrihnúť od tejto skupiny oligarchov práve v čase, keď sa do neho pustil aj tretí sektor – predĺžená ruka US ambasády, ktorá potrebuje mať v čele štátu svojich ľudí, ktorí nebudú klásť odpor plánovanej islamizácii a kolonizácii Európy. Znovu mi to trochu pripomína 1998, keď úderky US ambasády podobným scenárom demontovali Mečiara. O rok v 1999 sme sa dozvedeli prečo zo bolo tak potrebné- plánovali bombardovanie Juhoslávie a Mečiar by nikdy súhlas s preletmi lietadiel NATO nedal. Niečo sa chystá aj teraz a Fico vadí…

Z tých „štandardných strán“ nie je príliš z čoho vyberať. Je jedno, či sú staré, alebo nové. Tie staré, ako napr. KDH, HÍD a SNS sú podľa mňa biznis akcie oligarchov. Na viac  SNS s mnohými privatizérmi a podnikateľmi, ktorí z politiky ťažili už od čias Mečiara, ťažko presvedčí, že im ide o národ a nie o ochranu a rozmnoženie biznisu. A to už nehovorím o podozreniach na prepojenie na organizovaný zločin.
OĽANO je kapitola  sama o sebe. Jej líder začal svoju poslaneckú kariéru vyhlásením o tom, ako ho chcel niekto podplatiť desiatkami miliónov, ak povalí vládu I. Radičovej. Doteraz nevysvetlil , ako to vlastne  bolo, ale jeho majetkové pomery sú na tom lepšie a lepšie. Ťažko veriť strane smotánkového podnikateľa, priateľa oligarchov, že ide pred nimi zachraňovať Slovensko.
Kotlebová strana pre mňa odpadá, pretože ma nikto nepresvedčí, že ľudia obdivujúci Hitlera a iných nacistov spolu s bývalými mečiarovcami, dokonca i s privatizačnou minulosťou, budú tá zmena akú Slovensko potrebuje. Takže z toho, čo máme v týchto voľbách na výber nie je ľahké vyberať. Voliť však treba ísť a v tejto dobe zvlášť!
Ako som už spomenula, voľby vyhrá strana Smer.Podľa mňa môžu tieto voľby naštartovať skutočné zmeny na Slovensku len vtedy, ak Smer nebude vládnuť so žiadnou tzv.  štandardnou stranou. Bol by to vlastne aj pre Smer krok dozadu. Všetky strany, ktoré si hovoria štandardné sú kone (biele, alebo čierne) oligarchov.
Preto ak chcete, aby tieto voľby boli začiatkom zmien, ktoré môžu vyviesť tento národ z tunela, nevoľte ich.
Toto sú moje názory na voľby a dnešnú situáciu na Slovensku a v Európe.
Nebudem nikoho presviedčať, koho voliť. Voliť však pôjdem a svoj výber som už urobila. Neverím revolúciám, verím, že zmeny k lepšiemu sa dajú dosiahnuť pokojne a postupne. Na to však treba odhodlanie a chcenie. A to chcenie je to najdôležitejšie !